Jedlo

Tu sa dozviete ako prežiť z prírodných zdrojov a čo všetko je možné konzumovať.

Ešte chcem dopredu upozorniť že loviť zver na našom území môžete iba ak máte príslušné poľovnícke a rybárske povolenie inak sa dopúšťate trestného činu pytliactva.Tu popísané informácie ohľadom konzumácie a lovu zvierat slúžia iba pre prípady krajnej núdze!!!

Všetok obsah týchto stránok je určený iba na informatívne a študijné účely!

Pri písaní tohto článku mi pomohla kniha "Mýty a omyly v survivalu aneb Co se v survivalu neučí" od autora Milana Halouzka prevažná večšina informácii "Čo všetko sa dá loviť a jesť" je prevzatá z tejto knihy niektoré veci som  doplnil a pozmenil.

 

V prvom rade by sme si mali rozdeliť rok na dve obdobia obdobie relatívnej hojnosti od mája do novembra kedy nám lesy,polia,lúky ponúkajú hojnosť najrôznejších zdrojov potravy.A obdobie od decembra do apríla, ktoré je charakterizované citeľným nedostatkom prírodnej potravy.

V letných a jesenných mesiacoch nájdete v sadoch, na poliach a v lesoch dostatok plodín,ovocia,lesných plodov,húb,rastlinnej potravy,zveri,vtáctva,ryb a hmyzu.

Horšia situácia, čo sa týka prírodných zdrojov potravy, je v zime a na jar. Ak nie je krajina pokrytá snehom, môžete sa pokúsiť zbierať jedlé plody (žalude a bukvice), úprava týchto plodov do poživatelnej formy je časovo pomerne náročná a navyše si na nich ani moc nepochutíte. Ak sa krajina pokryje snehom, zostávajú šípky a semená zo šišiek.

Keď chceme v zime prežiť musíme loviť. Živočíšna strava je v zime obmedzená na drobné vtáctvo, ktoré u nás zostáva cez zimu a lesnú zver všeobecne. Túto zver a vtáctvo je však potrebné uloviť. Pokiaľ máme zo sebou nejakú strelnú zbraň tak je to super. Ak nemáme musíme si niečo vyrobiť či už oštep,luk,prak,atlatl alebo iný druh zbrane na ktorú máme potrebné veci na zostrojenie. Pokiaľ máme potrebné náčinie aspoň vlasec a háčik poprípade umelú nástrahu (blinker) môžeme sa pokúsiť loviť ryby. Jedinou výhodou zimného obdobia je, že ak skolíme väčší kus zveri(napr. srnčiu), mráz nám umožní jej uchovanie po dlhšiu dobu.

Čo všetko sa dá loviť a jesť:

 

Vtáci:

 

Najdostupnejším zdrojom mäsa na našom území, hoci sa vám to možná nezdá, sú vtáci.Treba si dať pozor na mäso vrán, havranov a strák, títo vtáci sú mrchožrúti preto je možné ich mäso jesť iba dobre varené, aspoň dve hodiny.

Tepelná úprava vtáčieho mäsa je zložitá. Divoko žijúci vtáci majú v tele veľmi málo tuku a preto energetická hodnota ich mäsa nie je nijako zvlášť vysoká. Opýtajte sa mamičky alebo manželky, ako dlho trvá upiecť bažanta alebo kačicu v rúre (a to nehovorím o vrane).Dozviete sa, že aspoň tri až štyri hodiny. Ak ulovíte vtáka a po vzore filmových hrdinov divokého západu sa ho budete snažiť upiecť nad ohňom, skôr ho usušíte a spálite, než upečiete.Navyše sa vám z neho vyškvaria a do ohňa vykvapká aj tá trocha tuku, čo malo to nebohe zviera v tele. Pach páleného tuku a mäsa je potom cítiť na veľkú vzdialenosť.Preto mäso vtákov pripravujte inými, efektívnejšími spôsobmi, napr. dusením a varením. Ja vám odporúčam varenie. Vhoďte vtáka do vriacej vody a varte a varte a varte. Aj keď bude po uvarení tvrdý ako podošva, máte istotu, že bol dostatočne tepelne spracovaný. Ak bude aj napriek tomu mäso konzistenciou pripomínať podrážku, môžete zjesť aspoň teplý vývar.

Teplokrvné zvieratá:

 

Neodporúčam loviť a jesť mäso mäsožravých zvierat, ako sú líšky, jazveci, lasice a kuny, môžu byť nakazený vírusom besnoty prípadne môže byť ich mäso napadnuté larvami svalovca. Navyše ich mäso nie je chuťovo nijako zvlášť zaujímavé. Ba naopak. Ak nebudete mať inú možnosť, odporúčam ich mäso pred dôkladným tepelným spracovaním zabaliť do papiera alebo látky a na 24 hodín zakopať do zeme, aby sa aspoň čiastočne zbavilo nepríjemného (zdochlinového) pachu a stalo sa poživatelnějším. Neodporúčam loviť a jesť mäso všežravých zvierat, ako sú diviaky, ježkovia atď.Tieto zvieratá môžu byť napadnuté najrôznejšími parazitmi, ktorými sa môže nakaziť aj človek. Mäsožravci a všežravci, hoci sa vám to nezdá, radi hodujú na mršinách a ich mäso môže byť napadnuté trichiny, čo sú larvy črevného háďatká Trichinella vyvolávajúce ochorenie trichinelóza (jedná sa o parazita ľudovo známeho ako svalovec).

Preto, ak sa odhodláte zjesť ježka, ktorý sa vám v noci snažil vlámať do stanu,odporúčam ho upravovať iba jedinou metódou - dôkladným varením. preto všetky masožravce a všežravce jedzte len varené a to najmenej hodinu.Ja na základe týchto skúseností odporúčam loviť a konzumovať iba bylinožravé zvieratá ako veveričky, zajace, srnčiu zver a vysokú zver.Mäso bylinožravcov vám už umožňuje iné formy tepelného spracovania, než je obvyklé varenie. Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob spracovania mäsa je v tomto prípade pečenia. Ako na to? Mäso nakrájame na plátky s hrúbkou 5-8mm, osoľte, starostlivo naklepte a na panvici alebo vložené medzi dva ploché, rozpálené kamene dobre prepečte.

Studenokrvné zvieratá:

 

Hady, žaby, ryby, raky, slimáky a pod. Všetky studenokrvné živočíchy žijúce na našom území môžete bez obáv jesť. Dokonca aj mäso ropúch je jedlé (myslím tým zadné nohy), nie však koža. Kožný sekrét ropuchy obsahuje halucinogénne deriváty pyrokatechinu a indolalkylaminů (bufoteniny). Takže, než si dáte stehienko z ropuchy i s pekne prepečenou kožičkou, priviažte sa pevne k stromu, pretože nielen Red-Bull vám dáva krídla.Studenokrvné živočíchy, sú však na rozdiel od teplokrvných, dostupný len v jarných, letných a jesenných mesiacoch. V zime sú zalezený v dierach a spokojne spia.Studenokrvné živočichy môžete zbierať alebo loviť bez akéhokoľvek špeciálneho vybavenia.

Hady:

Hady chytíte do ruky. Vretenice (dĺžka sa pohybuje medzi 40 - 80 cm) sú menšie ale oveľa chutnejšie než užovky (dĺžka medzi 50 - 150 cm). Užovky, ktoré sa živia rybami a žabami sú aj rybami cítiť. Doslova nechutní (horkastá chuť, pravdepodobne od konzumovaného hmyzu) je Slepúch (dĺžka do 30 cm). Ulovenému hadovi odrežte hlavu,prerežte brucho a vyvrhnite. Nakoniec ho stiahnite z kože smerom od krku k chvostu. Had je najlepší pečený na palici nad žeravými uhlíkmi, alebo zmotaný na panvici.Pri manipulácii s vretenicou treba byť opatrný a dať si pozor aby Vás neuštipla.Vretenica ma prudký jed ale len v malej zásobe.Zdravý človek by mal pohryznutie vretenicou prežiť aj bez lekárskej pomoci.

Žaby:

Žaby možno tiež bez problémov chytať do ruky. Najchutnejší sú skokani. Zo žiab sa jedia iba zadné nohy a spodná časť chrbta.Žabie stehienka môžete jesť pečené alebo varené (vynikajúce sú obaľované v troj obale ako viedenský rezeň).

Ryby:

Ryby možno rovnako ako hady a žaby chytať rukami hlavne pstruhy pod koreňmi a kameňmi , ale jednoduchší a bežnejší spôsob je lov na návnadu. Nebudem tu však preberať problematiku rybárčenia, ktorá je všetkým dôverne známa. Ryby má zmysel chytať na návnadu v čase, keď zháňajú potravu, čo je od svitania do cca. 10 hodín a po súmraku.

Raky:

Raci sa chytajú do ruky alebo do siete. Na dne potoka roztiahnite sieť a do jej stredu položte smradľavé slepačie vnútornosti. Počkajte pol hodiny a sieť rýchlo vytiahnite. Ale úprimne, raky sú v našej krajine takmer vyhubené a je len veľmi málo potokov,kde ešte žijú. Ak ich nenachytáte kôš, moc sa nenajete. Raci sa pripravujú tak, že ich celých hodíte do slanej, vriacej vody a varíte tak dlho, až dostanú farbu pálenej tehly. Z varených rakov sa je len mäso z klepiet a dva malé valčeky svalov z chvosta. Z jedného raka získate asi polievkovú lyžicu chuťovo vynikajúceho mäsa.

Slimáky:

O zbieraní slimákov asi nemožno viesť zložité intelektuálne debaty, aj veľmi rýchleho slimáka dokáže chytiť mentálne narušený žiak špecialnej školy. Čo sa týka prípravy, za najvhodnejší považujem tento recept. Nazbierané slimáky zalejete vriacou vodou. Po chvíli ich vytiahnite z vody a vytrhnite nohy aj s vnútornosťami z ulít. Nožom strhnite z nohy vnútornosti a sliz. Očistené nohy dajte variť do osolenej vody. Je úplne jedno, ako dlho ich budete variť, rovnako zostanú tuhé a húževnaté.

 

Hmyz:

 

Jedlý hmyz: dážďovky, biele larvy hmyzu živiace sa tlejúcim drevom (všetky larvy žijúce v dreve sú jedlé), larvy včiel, ôs, sršňov a čmeliakov, mravce a larvy mravcov a kobylky.Jednoduchá príprava v ešuse ich opražte na ohni môžete k nim pridať nejaké jedlé rastliny alebo huby.

Nezbierajte hmyz ktorý pojedá odpadky, zdochliny alebo trus - môže prenášať infekcie.Tak isto hmyz s jasným sfarbením je väčšinou jedovatý, takže dajte pozor.Taktiež sa vyhnite larvám na spodnej strane listov.Môžu vylučovať jedovaté tekutiny.

 

Huby:

 

Zbierajte len tie ktoré dôkladne poznáte.Môžete ich krájať do polievky alebo ich dôkladne uvariť a jesť ich ako hlavné jedlo.Tak isto ich môžete opražiť pridať k ním vajíčka alebo jedlé rastliny.Pár základných jedlých húb nájdete popísaných .

 

Jedlé rastliny a plody:

 

Tu bude menší zoznam základných jedlých rastlín a plodín ktoré sa vyskytujú v naších končinách:

Buk a jeho jedlé plody bukvice:

Jedlé časti: Zrelé bukvice ľahko vypadávajú zo svojich kapsúl. Tieto tmavo hnedé trojuholníkové oriešky môžete jesť keď nechtom odtrhnete tenkú škrupinu a vyberiete biele vnútorné sladké jadro. Bukvice sú jedny z najchutnejšie zo všetkých prírodných orechov. Sú najužitočnejšie jedlo pre prežitie vďaka vysokému obsahu olejov v jadrách. Bukvice tiež môžete využiť ako náhradu kávy. Upražte ich tak, že jadrá budú zlatej gaštanovej farby a úplne tvrdé. Potom jadra rozdrvte a po uvarení alebo vylúhovaní v horúcej vode budete mať dostatočnú kávovú náhradku.

Pečené bukvice konzumovali aj naši predkovia Slovania.

S bukvicami to moc nepreháňajte vo veľkom množstve môžu byť jedovaté : Plody sú pre človeka za surova mierne jedovaté a to vďaka vyššej koncentrácii tanínov, tepelnou úpravou však ich toxicita značne klesá. Pri požití väčšieho množstva surových semien dochádza k tráviacim ťažkostiam (nevoľnosť, hnačka, prípadne zvracanie), kŕčom, otupenosti a prípadne aj k známkam ochrnutie. Záleží však na (veľmi kolísajúcom) obsahu jedovatých látok v rastline aj na citlivosti daného jedinca, mnohí ľudia konzumujú surové bukvice bez akýchkoľvek následkov. Prvou pomocou je vyvolanie vracania a podanie dávky živočíšneho uhlia.

 

Dub a jeho jedlé plody žalude:

Jedlé časti: Všetky časti sú jedlé, ale často obsahujú veľké množstvo horčiny. Žalude bieleho duba majú zvyčajne lepšiu vôňu ako žalude duba červeného. Žalude nazbierajte a olúpte. Namočte ich na 1 až 2 dni do vody, aby sa odstránili horčinu. Proces lúhovania môžete urýchliť tým, že do vody v ktorej máčame žalude pridáte popol z dreva. Žalude môžete uvariť, alebo ich zomlieť na múku, ktorú budete užívať na pečenie. Ako náhradu kávy môžete použiť žalude upražené do tmavej farby.

VAROVANIE: Žaluďom dodáva ich horkú chuť kyselina trieslová. Jedenie nadmerného množstva žaluďov s vysokým obsahom kyseliny trieslovinovej môže viesť k zlyhaniu obličiek. Pred jedením žaluďov túto chemikáliu eliminujte vo vode.

Iné využitie: Dubové drevo je znamenité na stavanie alebo pálenie. Malé duby sa môžu rozštiepiť a narezať na dlhé tenké prúžky (3 až 6 milimetra silné a 1,2 centimetra široké) a použiť ich na pletenie rohoží, košíkov, alebo kostry pôsobiace na ložisko, saní, nábytku, atď. Dubová kôra namočená vo vode vytvorí trieslovinový roztok používaný na konzerváciu kožou.

 

Čakanka obyčajná:

Lokalita a rozšírenie: čakanku hľadajte na starých poliach, pustých oblastiach, zaplevelených pozemkoch a pozdĺž ciest. Pochádza z Európy a Ázie, ale rastie aj v Afrike a väčšine Severnej Ameriky, kde rastie ako burina.

Jedlé časti: Všetky časti sú jedlé. Mladé listy môžete jesť surové ako šalát, alebo ich uvariť a jesť ako zeleninu. Korene varte ako zeleninu. Pre použitie ako náhradky kávy upražte korene až budú tmavo hnedé a potom ich pomelte.

 

 

Púpava lekárska:

 

Jedlé časti: Všetky časti sú jedlé. Listy jedzte surové, alebo varené. Korene varte ako zeleninu. Upražené a rozomleté korene sú dobrou náhradou kávy. Púpava má vysoký obsah vitamínov A, C a vápnika.

 

Iné využitie: Bielu šťavu z kvitnúcich stoniek použite ako lepidlo.

 

 

 

 

Černica, malina:

 

 

Jedlé časti: Plody a olúpané mladé výhonky sú jedlé. Plody obsahujú veľa vitamínov.

Iné využitie: Listy môžete použiť na prípravu čaju. Pre liečbu hnačky pite čaj pridaním varenej sušenej kôry z koreňa ostružiny.

 

Čučoriedka a Brusnica:

Jedlé časti: Ich plody sú jedlé surové a sú veľmi zdravé.Sú výborným prostriedkom proti hnačkám a prostriedkom na spevnenie stolice, po ich požití je dobre tvarovaná, tvrdá a tmavá.Brusnice sú jednotkou v boji proti zápalom. Ak vás teda trápia zapálené močové cesty a bolestivé močenie, niet lepšieho prírodného lieku ako sú práve brusnice.

 

Lopúch:

Jedlé časti: Olúpte krehké listové byle a jedzte ich surové, alebo varené ako zeleninu. Korene sú tiež jedlé varené, alebo pečené.

VAROVANIE nepomýlite si lopúch s rebarboru, ktorá má jedovaté listy.

Iné využitie: Tekutina vyrobená z koreňov bude pomáhať vytváraniu potu a pôsobí močo pudne. Usušte koreň, zvoľna ho povarte vo vode, sceďte tekutinu a precedenú tekutinu vypite. Vlákna z usušených býľ použite na tkanie povrazov.

 

Baza čierna:

Jedlé časti: Kvety a plody sú jedlé. Môžete pripraviť nápoj namočením kvetov na 8 hodín do vody, potom odstráňte kvety a tekutinu vypite.

VAROVANIE Všetky ostatné časti rastliny sú jedovaté a nebezpečné pri zjedení.

Na dreve bazy čiernej často rastie výborná jedlá huba Uchovec bazový.Z bazy sa dá spraviť skvelá Šumivá limonáda alebo Bazový sirup .

 

Lieska obyčajná:

Jedlé časti: Lieskové orechy zrejú na jeseň, kedy ich môžete úderom otvoriť a jesť jadro. Suchý orech je veľmi chutný. Vysoký obsah olejov robí z orieškov dobrú potravinu pre prežitie. V nezrelom stave, ich môžete vylúpnuť a jesť čerstvé jadro.

 

Borievka obyčajná:

Jedlé časti: Semená využite ako náhradu kávy. Vysušené a rozdrvené bobule použite ako korenie na mäso. Z nazbieraných mladých vetvičiek môžete uvariť čaj.Používa sa ako prísada na výrobu borovičky.

 

Drienka obyčajná:

Plody dozrievajú v septembri až októbri. Majú takú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľa cukrov, ovocné kyseliny, veľa vitamínu C, pektíny, farbivá a trieslovinu. Dajú sa jesť surové, naložiť na kompót, sušiť. Niekto z drienok robí sirup, džem, marmeládu, alebo dokonca lekvár.

 

Cesnak medvedí:

Skoro na jar začínajú vyrastať dlhé jazykovité listy cesnaku medvedieho v čase, keď sú všetky ostatné bylinky ešte pod zemou. Vo vlhkých lesoch, pod stromami vytvára husté porasty, ktoré rozvoniavajú v celom okolí po cesnaku.Najlepšie sú ešte mladé listy, a len do času kvitnutia. Listy medvedieho cesnaku sa konzumujú v čerstvom stave.Je veľmi vhodný na jarné prečistenie organizmu, reguluje činnosť žalúdka, podporuje trávenie, urýchľuje hojenie rán a vredov, zmierňuje kŕče a ničí črevné parazity.

 

Prvosienka Jarná:

Všetky časti sú jedlé, ale najlepšie sú mladé listy.

 

Borovica a jej jedlé plody šišky:

Teplo pomáha šiškám dozrieť a tie potom uvoľnia semienka.Sú jedlé za surova ale lepšie chutia po upražení.Pražené semienka môžete namlieť a použiť ako múku.

 

Ďatelina:

Listy ďateliny sú jedlé za surova ale lepšie je ich povarit.

 

 

Príprava rastlinnej stravy:

 

Hoci niektoré rastliny, alebo časti rastlín sú jedlé surové, iné musíte variť aby boli jedlé, alebo chutné. Jedlé rastliny, alebo jedlo z nich vás bude zásobovať potrebnými živinami, kým chutné plody vás budú priamo nabádať k zjedeniu. Mnohé z divo rastúcich rastlín sú jedlé, ale zle stráviteľné. Skvelým nápadom je učiť sa rozpoznať, pripravovať a jesť prírodné plodiny.

Metódy používané na zlepšenie chuti rastlinného jedla zahŕňajú namáčanie, varenie, pečenie, vyprážanie, alebo vylúhovateľnosť rastlín. Lúhovanie sa vykonáva rozdrvením potraviny (napríklad žaluďov), umiestnením drviny do sitka a niekoľkonásobným prelievaním vriacou vodou, alebo ponorením rozdrvenej drte do tečúcej vody.

Listy, steblá a púčiky varte tak dlho, kým nezmäknú. Ak je to potrebné, vymieňajte vodu a tým sa stratia všetku horkosť.

Varte, pečte, alebo pražte hľuzy a korene. Sušenie pomáha odstrániť leptavé presuny z určitých koreňov rastlinného druhu áronovitých.

Ak to bude potrebné, vylúhujte žalude vo vode aby ste odstránili horké látky. Niektoré orechy, ako napríklad gaštany sú dobré surové, ale lepšie chutia pečené.

Môžete jesť veľa surových zŕn a semien, do tej doby než dozrejú. Keď stvrdnú, alebo sú suché, môžete ich variť, namlieť  do jedla, alebo z nich urobiť múku.

Šťava z radu stromov, ako sú napríklad javory, brezy, obsahuje cukor. Tieto šťavy môžete zvárať na sirup na sladenie. Na jeden liter javorového sirupu potrebujete asi 35 litrov javorovej šťavy.