Bow a Hand Drill

 

Ako založiť oheň v prírode.

Už som neraz písal o metóde založenia ohňa trením s použitím luku, no myslím si, že nikdy som nebol dostatočne podrobný. Preto by som v tomto článku chcel trošku detailnejšie rozobrať problematiku tejto techniky, priblížiť výber dreva, jednotlivé časti zostavy, postup prevedenia, najčastejšie chyby a zdieľať svoje doterajšie skúsenosti z tejto oblasti.
Ohnivý luk je typická severská technika. Spomedzi všetkých trecích metód je podľa môjho názoru najvhodnejšia do našich lesov. Dôvodom je hlavne fakt, že luk poskytuje obrovskú mechanickú výhodu a vďaka tomu sa zvyšuje počet druhov dreva, s ktorými sa dá založiť oheň. Bez luku, čiže vŕtaním pomocou dlaní, musíte použiť tie najlepšie materiály a tým sa výber drevín podstatne zužuje.

 

Z môjho pohľadu je oheň lukom dôležitá zálesácka zručnosť, ktorá po osvojení poskytuje určitý pocit istoty, že človek dokáže pomerne spoľahlivo založiť oheň pomocou materiálov nazbieraných priamo v prírode. No sú na to potrebné aspoň dva dôležité predmety, alebo nástroje, ktoré by však vo výbave zálesáka nemali nikdy chýbať – Nôž a pevný povraz. Samozrejme, dajú sa v prírode nahradiť, no to je už vyšší stupeň zručnosti a vyžaduje si to oveľa viac času a prípravy. Ak vám navlhli zápalky, no máte nôž a povraz, tak sú vaše šance na založenie ohňa v prípade, že dobre ovládate túto techniku celkom priaznivé. A ak by ste poprípade mali pri sebe malú sekerku, či pílku, tak to vaše prípravy podstatne uľahčí.

VÝBER DREVA
Je kľúčový faktor pri všetkých trecích metódach. Váš konečný úspech závisí v prvom rade na schopnosti správne určiť a vybrať vhodný druh dreva. Musí to byť mŕtve, suché a predovšetkým mäkké drevo. Priamo na mieste sa dá urobiť jednoduchý test nechtom. Odrežte z dreva šupinu a na rovnej plôške skúste zaryť nechtom. Ak v dreve ostane odtlačok nechta, je vyhovujúce.

Ale pozor, drevo nesmie byť spráchnivené! So spráchniveným drevom nedosiahnete potrebné trenie, len sa prevrcete naskrz a získate iba kôpku sivého, nezhoreného prášku. Pri teste nechtom na spráchnivenom dreve je odtlačok výrazne hlboký, vtedy viete, že ho môžete zahodiť.

Po množstve trénovania a experimentovania som si zostavil rebríček u nás bežne sa vyskytujúcich drevín, ktoré považujem za vhodné na oheň trením:

1.Vŕba
2.Topoľ
3.Lipa
4.Jelša
5.Lieska
6.Borovica

Podľa môjho názoru je najlepšia vŕba. Hneď za ňu by som zaradil topoľ. Niekto iný by napríklad mohol dať na prvé miesto tiež výbornú lipu, no na môj vkus je až príliž mäkká a jej ďalšou nevýhodou je, že v prírode vďaka tomu veľmi rýchlo zhnije a málokedy sa nájde vhodný, nespráchnivený kus. Lieska svojimi dlhými a rovnými výhonkami poskytujeperfektné vrtáky. Drevo z popínavých rastlín ako napríklad brečtan či plamienok je tiež výborné, no len zriedka sa dá nájsť v prírode už suché. Môžete ho však vysušiť doma a vyrobiť si dosku do zostavy, ktorú budete nosiť so sebou.

Pamätajte, že v tvrdom lese s výskytom hraba, duba a buka môžete len ťažko nájsť vhodné drevo na založenie ohňa trením, možno ojedinele liesku. V takomto lese je rozumné zamieriť k okraju porastu kde zvykne rásť rakyta (vŕba rakytová) a osika (topoľ osikový). Ak sa vám nedarí nájsť vhodné drevo, vydajte sa smerom k vode. Tie najlepšie dreviny sa vyskytujú najmä v blízkosti potokov, riek, nádrží, proste všade tam, kde je trvalé zamokrenie pôdy.

Vo všeobecnosti ihličnaté dreviny niesú vhodné na oheň trením, kvôli zvýšenému obsahu živice. Síce je možné založiť oheň aj so smrekovým, alebo borovicovým drevom, no vynaložíte oveľa väčšie úsilie, než napríklad s topoľom, a celkovo šance na úspech sú nižšie. Je to spôsobené zvýšeným obsahom živice, ktorá má za následok akési predčasné horenie prachu. Preto ak natrafíte na príliž živičnaté drevo, môžete mať problém vygenerovať uhlík.

Popri zozname drevín sa vynára otázka, či záleží na výbere dreviny zvlášť pre vrták a pre dosku. Skôr je to akási mylná domnienka, že by vrták a doska mali byť z odlišného dreva.Je lepšie, keď sú z rovnakého druhu dreva, najlepšie z toho istého kusu, ktorý nájdete v lese. Vtedy pri trení ubúda zuhoľnatený prach rovnomerne aj z vrtáka aj z dosky a vytvára uhlík. Čiže osobne preferujem oba diely z rovnakého dreva a úplne najradšej mám vŕbu na vŕbe.

Samozrejme, funguje to aj pri rozdielnych materiáloch, niektoré kombinácie môžu fungovať výborne, napríklad doska z vŕby a vrták z liesky. Ak už nemáte inú možnosť, len iný vrták a inú dosku, tak musí byť dodržaná zásada, že vrták by mal byť tvrdší ako doska. No nemali by ste prehnať pomer tvrdosti, lebo sa vám môže stať, že ak použijete príliž mäkkú dosku(lipa) a príliž tvrdý vrták (napríklad javor) tak sa prevrcete na dno bez toho, aby sa vám vyformoval uhlík.

Drevo musí byť čo najsuchšie, prílišná vlhkosť môže veľmi ľahko spôsobiť zlyhanie. Najlepší je mŕtvy stojaci strom alebo odlomená vetva visiaca zvisle dolu, vtedy je pravdepodobné, že drevo bude dostatočne suché. Konáre ležiace na zemi v lístí sú napité vodou a nepoužiteľné.

V mojom okolí prevažujú tvrdé hrabovo-dubové lesy a na okraji porastu zvyčajne rastieosika. Jej spodné vetvy bývajú prirodzene odumreté, a tak ich často používam na výrobu vrtáka a dosky. Je to veľká výhoda, pretože tieto suché konáre sú stále pripojené ku kmeňu a vďaka tomu nepodliehajú tak skoro hnilobe.

ZOSTAVA:
Treba si uvedomiť, že neexistujú nejaké presné rozmery jednotlivých dielov, no budem sa snažiť aspoň približne opísať veľkosť jednotlivých častí. Keď prestanete počítať, koľko krát ste založili oheň trením, tieto údaje budete mať prakticky v oku.

• VRTÁK:
  Môžete ho vystrúhať z tenšej suchej vetvy, alebo rozštiepiť hrubšie polienko, z jednej polovice vyrezať vrták a z druhej dosku, záleží to na okolnostiach. Mal by byť hrubý približne ako palec a dlhý ako vzdialenosť medzi koncom malíčka a koncom palca na roztvorenej dlani. Pri vyrezávaní vrtáka buďte obzvlášť dôslední. Musí byť rovný aokrúhly. Krivý vrták vám bude robiť problémy a vyskakovať z jamky. Vrchný koniec vrtáka by mal byť zúžený, tam chceme minimalizovať trenie. Dolný koniec vrtáka bude rotovať na doske, takže by mal byť len mierne zahrotený, aby vytvoril čo najväčšiu treciu plochu.
  

   

• ZÁKLADNÁ (OHNIVÁ) DOSKA:
  Mala by byť hrubá približne ako ukazovák. Ak ju urobíte veľmi hrubú, budete musieť viac vŕtať aby sa výrez naplnil prachom. Pri prehnane tenkej doske zase hrozí, že ju prevŕtate skôr, než dosiahnete uhlík. Dlhá by mala byť natoľko, aby sa dala pohodlne a pevne pristúpiť chodidlom, pričom musí ostať dostatok priestoru na umiestnenie trecej jamky. Čím viac si dáte na jej výrobe záležať, tým pohodlnejšie sa vám bude do nej vŕtať. Vyhnite sa drevu s množstvom hrčí, alebo prasklín.
• POVRAZ:
  Povraz je asi najťažšie nahraditeľná časť celej zostavy za prírodný materiál z lesa. Je možné upliesť ho z vŕbového, agátového, alebo lipového lyka, no na to treba čas a zručnosť nielen v pletení povrazov, ale aj v samotnej technike založenia ohňa lukom. A práve preto je dôležité mať vždy nejaký pevný povraz vo svojom batohu. Ako núdzové riešenie môžete použiť aj obyčajné šnúrky z topánok, no tie vám veľa nevydržia a nedá sa na ne spoľahnúť.
  Moderné povrazy sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:
  - Nylonové – bežné nylonové šnúry sú nevhodné, pretože počas rotovania vrtáka dôjde vplyvom trenia k ich rozleptaniu a pretrhnutiu. Použitie nylonového povrazu je možné len v prípade, že ide o veľmi kvalitný produkt, upletený z viacerých menších a precízne spracovaných povrázkov. A jediným neprekonateľným druhom nylonového povrazu je padákové lanko – PARACORD 550. Vonkajší výplet tohto lanka v sebe ukrýva 7 menších povrazov, z ktorých každý je upletený z dvoch prameňov. Je to neskutočne odolný a trvácy povraz, perfektný na túto metódu.
  - Z prírodných vlákien – Napríklad kvalitné, hrubé bavlnené povrazy sú veľmi precízne zatáčané a zapletané strojom v továrni. Sú ideálne na metódu s lukom, len sa dosť ťažko dajú zohnať. No napríklad stará bavlnená šnúra na prádlo je perfektná. Ak by niekto chcel používať typický primitívny povraz pri tejto metóde, odporúčam dlhý prúžok kvalitnej kože, pokojne aj dva spletené dokopy.

   

  Tip – Vymente si šnúrky v topánkach za padákové lanko. Je to skvelý spôsob, ako mať tento povraz neustále so sebou.

• LUK:
  Nezáleží z akého druhu dreva je vyrobený. Môže to byť čerstvý konár, alebo odumretá pevná haluz. Takisto nieje príliž podstatné, ako je prehnutý, dá sa použiť aj úplne rovná palica. Samozrejme mierny oblúk na luku je lepší. Dôležité je, aby nebol ohybný, musí byť pevný, inak by sa vám počas vŕtania mohol prehýnať a to je nežiaduci jav, pretože vám bude prešmykovať vrták.
  Dĺžka luku je podstatná, mal by byť dĺžkou primeraný vašej postave. Ak je krátky, je neefektívny. Príliž dlhý je zas ťažký a nemotorný. Za vhodnú dĺžku luku môžete považovať vzdialenosť od koncov prstov po rameno na vystretej ruke.
  

   

  Uviazanie luku – Niekedy sa stane, že môjmu oku neujde zaujímavý konár, ktorý sa vyššie rozvetvuje a vtedy si na vrchnej časti luku rád nechávam malú rázsošku. Paracord upevním jednoduchou slučkou.
  

  Ak rázsošku nemám, tak jednoducho urobím výrez v tvare L.
  

  V spodnej časti môžete urobiť rovnaký výrez, alebo vystrúhať po obvode drážku. Tu používam španovací uzol, niekoľko krát oviniem paracord a zaistím niekoľkými polovičnými uzlami. Tetiva nesmie byť našpanovaná veľmi silno, inak bude mať vrták tendenciu vyskakovať z jamky. Príliž voľná tetiva a vrták bude preklzovať. Ideálne našpanovanie je vtedy, keď vám to pri vkladaní vrtáka do tetivy pekne cvakne a vrták nieje možné bez otáčania posúvať v tetive od jedného konca luku k druhému.