Ako prežiť extrémne počasie búrkou a bleskami

 

Ako prežiť extrémne počasie
Búrka s bleskami .

Situácia sa stáva nebezpečnou vtedy, keď už vidíme blesky, akútne nebezpečenstvo hrozí aj keď počujeme len hrmenie. Čím je doba medzi bleskom a zahrmením kratšia alebo čím je hrom hlasnejší, tým je riziko väčšie.
Auto (s pevnou strechou - nie kabriolet) je počas búrky, pri ktorej sa blýska jedno z najbezpečnejších miest, kde sa môžete schovať, pretože ak blesk zasiahne auto, náboj ostane na povrchu karosérie. Aj v aute je však nutné dodržiavať isté pravidlá:

• zavrite na aute všetky okná,
• vypnite rádio – ak sa dá, stiahnite anténu, prípadne ju odmontujte (ak ste už priamo v búrkovej zóne, kašlite na anténu a nevystupujte za auta ,
• nedotýkajte sa kovových častí interiéru.

Pekné počasie bude keď:

• cvrčky silne cvrkajú 

• hory a vrchy sa zdajú ďalekým 
• žaby kvákajú 
• jašterice sa húfne ukazujú 
• chrobáky živo poletujú 
• hmyz a muchy sa roja 
• ak pavúk tká siete 
• dym stúpa priamo k oblohe 
• hmla padá k zemi 
• ak vrana lieta sama 
• večer obloha jasná, bezoblačná 
• vtáctvo jasavý pospevuje 
• ranné alebo večerné zore 
• veľa rosy 
• netopiere ustavične lietajú 
• motýle sedia na strome 
• blýska sa večer, ale nehrmí
• vrcholky hôr po západe jasne žiaria
• vietor severný alebo juhovýchodný 
• lastovičky poletujú vysoko vo vzduchu

Zlé počasie bude, keď:

 • je kruh okolo slnka alebo mesiaca 

• z lesov stúpa hmla 
• hory a vrchy úžasne blízko 
• hmyz je otravný, hryzie ako divý 
• večerné obloha svetlo žltá alebo zore sýto červené 
• dym ide k zemi 
• ulitníky a dážďovky sa objavujú 
• ryby skáču nad hladinu 
• rosa žiadna alebo nepatrná 
• vietor južný, západný, severovýchodný 
• lastovičky lietajú tesne nad zemou 
• východ slnka bledý alebo červený, krvavý 
• zvuky zvonov, píšťal ďaleko počuť 
• púpava a pupenec zatvárajú kvety 

 

Rozmary počasia Vždy je lepšie čakať čokoľvek a byť pripravený. 

1. TEPLO - ak sú teplé dni, musíte mať na pamäti doplňovanie tekutín. Za týchto podmienok by ste mali vypiť aspoň 4 - 6 litrov vody. Naozaj na to dbajte. Keby ste totiž prijímali málo tekutín alebo žiadne hrozí dehydratácia. Ďalej dajte pozor na úpal. Nie je vôbec príjemné keď zvraciate, ste zrelí tak akurát do postele a to ešte musíte zháňať drevo na oheň, nejakú tú vodu a jedlo. Ďalej za veľkých tepiel dávajte pozor na to aby ste nezapálili celý les. Oheň rozrábajte naozaj keď musíte a v blízkosti vodných tokov najlepšie na kamenistom brehu. Na noc oheň vždy uhaste. Aby ste sa ráno vôbec prebudili.

 

2. ZIMA - v zime, hlavne ak sú mrazy je veľký problém s podchladením. Najviac asi v tom prípade keď idete narezať a naštiepať nejaké drevo na oheň. Ak zo seba nezhodíte nejakú vrstvu oblečenia, zapotíte sa a potom keď si sadnete tak na vás prepotené oblečenie začne mrznúť. A ak sa neprezlečete je to takmer hotové. V tomto prípade najlepšie urobíte, keď si vyzlečte niektorú teplú vrstvu a po dokončení práce si ju zase oblečiete. Keď už sme u tých vrstiev. Ak chcete aby vám bolo teplejšie, tak oveľa lepšie ako si vziať teplejšiu bundu je pridať nejakú vrstvu oblečenia . Tieto vrstvy by mali byť aspoň tri. Napríklad spodné - bavlnené tričko, slipy . Stredná - sveter a zimné vložka do nohavíc. Vrchný - nohavice a bunda. Nezabudnite tiež na rukavice . Samozrejmosťou sú dobré ponožky, topánky a pokrývka hlavy ( kukla ), ale to vám myslím ani nemusím hovoriť. Môžete trebárs ešte vrstvu, alebo dve pridať. Zároveň možno kombinovať, potrebné teplé tričko a sveter spolu s vestou pre kratšie akcie a podobne.

Ruka v ruke s chladným počasím musí prísť otužovanie. Po nejakom tom tréningu budete prekvapení, že aj pri nízkych teplotách môžete ísť trebárs len v tričku, keď nie je veterno, alebo ste priamo v lese, kde vás chráni pred vetrom porast. Dávajte si tiež pozor na vznik omrzlín. Miesto, kde omrzliny vzniknú sú najskôr bielo (odkrvené). V tomto štádiu sa to dá ešte zachrániť. V zime tiež trpíte nedostatkom vitamínu, pretože máte nedostatok rastlinnej stravy. Pre urovnanie hladiny vitamínov si uvarte čaj z borovicového ihličia alebo šípok. Alebo jednoducho použite vitamínové komplexy z lekárne. Vitamíny zlepšujú celkovú kondíciu, ako fyzickú tak aj psychickú. Stačí keď počas akcie využijete tretinu odporúčanej dávky, ale lepšie je samozrejme zelenina a ovocie prijímané vo vegetačnom období. Všetko pôsobí profylakticky proti chorobám rôzneho druhu. Opäť nezabudnite dopĺňať tekutiny. Síce je zima, ale s dehydratáciou je to rovnaké ako v lete, ak nie horšie. Nedostatok tekutín spôsobí pokles krvného tlaku a tým horšie prekrvenie končatín a následné omrzliny.

Snažte sa pri pochode príliš nepotiť. V mraze musíte pracovať takpovediac na hranici potu, aby na vás vlhkosť spôsobená potením nezmrznuté. Ani vaši potenciálni prenasledovatelia sa nebudú pohybovať rýchlejšie, pretože potom jednoducho stačí vyjsť na otvorenú krajinu a mráz urobí svoje.

 

3. VLHKÉ - Podľa mojich skúseností je vlhko horšie ako chlad alebo teplo. A úplne najhoršie je keď sa vlhko skombinuje s teplom alebo zimou. To je potom naozaj hrôza pripadáte si ako v džungli. Leje z vás pot, ktorý hneď chladne a vy ste zrelí tak na zápal pľúc. V tomto prípade je lepšie menej sa obliecť a ísť pomalým pochodom. Keď je vlhkosť naozaj vysoká môžu sa prejaviť nejaké kožné choroby. Obzvlášť potom na nohách. Noste so sebou suchú sadu oblečenia, ktorú si oblečiete pred spaním. Zvlášť si vezmite viac ponožiek a zásyp na nohy ktorý používajte keď idete spať.

 

4. Dážď a sneh - Ak prší alebo sneží musíte si dávať pozor, aby ste úplne nepomokli. V lete je to jedno, môžete premoknúť a potom sa prezlečiete bez veľkých problémov. Avšak v takom tom počasia na nič, čo znamená teplota od mínus štyroch do plus štyroch stupňov Celzia je to už o niečom inom. To už si len tak nemôžete dovoliť premoknúť až na kosť. A potom až prestane pršať (snežiť) sa prezlečiete alebo usušíte a ide sa ďalej. To by sa vám mohlo vypomstiť peknou chorobou alebo aj podchladením a trebárs aj následnou smrťou!

 

Existujú tri možnosti ako tomuto predísť:

 

a) použiť pláštenku alebo pončo . Túto možnosť moc neodporúčam. Síce nezmoknete, ale v pláštenke je pekelné teplo a vy ste úplne rovnako mokrý ako keby ste zmokli, alebo musíte použiť pláštenku, ktorá umožní prúdenie vzduchu.

b) nájsť si vhodný úkryt kým sa zrážky preženú. Celkom dobrá možnosť, ale nie vždy nájdete nejaký úkryt.

c) zbudovať si provizórny úkryt napríklad zo smrekového chvoja. Táto možnosť je ale zdĺhavá. Môže sa tiež stať že budete premočení prv než niečo postavíte. Toto neodporúčam.

d) na vhodnom mieste si založte oheň. Ale poriadny, žiadny plamienok ako od zapaľovača. Vrchné vrstvy umiestnite k ohňu tak aby schli rýchlejšie ako mokli. Hlavne ich prosím vás nehoďte do ohňa. Sami si len tak v tričku sadnite k ohňu. Vplyvom tepla ktoré vydáva oheň vám nebude zima a dokonca budete aj celkom suší. Musíte sa naučiť kde je vaša hranica.

e) čiastočne vám pomôže naimpregnovať si vrchné vrstvy odevu. Žiadna sláva to ale nie je.

f) môžete rýchlo zbudovať provizórny prístrešok z celty a pár kúskov povrazu. Ja takú vec používam miesto stanu.

 

5. Vietor - To je ozajstný sviniar. A ešte viac keď premoknete a až potom začne fúkať. Hlavne preto som vás o niečo vyššie tak povzbudzoval, aby ste sa bránili premoknutiu. Možno tomu ani nebude veriť, ale keď ste premočení a začne fúkať silný vietor strácate teplo 27x rýchlejšie ako normálne. To potom ani neviete ako a už ste podchladený. Ak stojíte na mieste tak sa pred vetrom dá spoľahlivo brániť zabalením do survival Blanket , oblečením pláštenky alebo zbudovaním provizórneho úkrytu. Keď ste v pohybe je dobré mať oblečenú parku alebo kabát s nejakou vložkou (najlepšie kožušinovou). Nezabudnite tiež na pokrývku hlavy. Hlavou totiž prúdi jedna tretina krvi, a to už je pekný "chladič". Najlepšie je kukla s otvorom na oči a pusu. A najviac kapucňa na bunde.

Snažte sa zvykať a odolávať vplyvom počasia ako to len pôjde. Potom budete vo výhode. Hlavne v zime nebudete musieť chodiť tak nabalení, bude sa vám lepšie pohybovať. A tiež odoláte všelijakým chorobám. O počasie by sa asi dala napísať celá kniha, preto sa zmieňujem len o najdôležitejšom. Verte sami sebe, svojmu telu a prírode.

Ako sa správať počas búrky

Ako vzniká búrka?
Búrka je meteorologický úkaz, ktorý patrí medzi elektrometeory. Teplý vzduch stúpa do vyšších, chladnejších vrstiev atmosféry, kde sa ochladí, vodná para skondenzuje a vytvorí sa kopovitý oblak.
V priemere za rok býva na Slovensku 25 až 35 búrkových dní. Najčastejšie bývajú v júni a júli. Búrka je nebezpečná, ak je bližšie ako 3 km. Bezpečnostné pravidlo 30-30 hovorí, že nebezpečenstvo úderu blesku je vysoké, ak medzi bleskom a hrmením je čas kratší ako 30 sekúnd a najskôr 30 minút od posledného blesku alebo hromu môžeme opustiť bezpečný úkryt.

Blesk
Výstupné prúdy vo vnútri oblaku urýchľujú ochladzovanie vlhkého vzduchu. Po prekročení mínusovej teploty sa stane z vodnej kvapôčky záporne nabitý ľad obalený veľmi tenkou kladne nabitou vrstvičkou vody. Pri silnej turbulencii vo vnútri oblaku ľadové čiastočky na seba narážajú spolu s ľadovými kryštálmi a podchladenými kvapkami vody a tým sa vrstvička vody odtrhne od ľadu. Väčšinou ľahšia kvapôčka zo svojím kladným nábojom stúpa hore a ťažší záporne nabitý ľad klesá dole. Stálou cirkuláciou vo vnútri oblaku dochádza k distribúcii elektrických nábojov a oblak sa indukuje. Vzrastá rozdiel potenciálov a tým aj napätie. Búrkový oblak tak pracuje ako generátor statickej elektriny a zároveň si ho môžeme predstaviť ako obrovský kondenzátor. Centrum záporného náboja je v dolnej a kladného v hornej časti oblaku. Okrem toho v oblasti zrážok sa vyskytuje vedľajšie centrum kladného náboja v základni oblaku. Ako izolátor (dielektrikum) tu pôsobí vzduch. Dielektrická pevnosť vzduchu závisí na mnohých parametroch ako teplota, vlhkosť a pod. Vzduch aj keď je relatívne dobrý elektrický izolátor sa v silnom elektrickom poli ionizuje a stane sa elektrický vodivý. Keď sa prekročí dielektrická pevnosť, dochádza k elektrickému výboju – blesku. Tým dôjde k vyrovnaniu potenciálov a odstráneniu napätia.
Blesk je optický jav, ktorý sprevádza náhly výboj atmosférickej elektriny.
Blesk môže nastať vo vnútri oblaku alebo medzi dvomi rozdielne nabitými oblakmi čo je približne 75 % bleskov alebo medzi oblakom a Zemou čo je približne 25 % bleskov.
Úder blesku prebieha tak, že sa vytvorí elektrický výboj najprv z oblaku do zeme, ktorý vytvorí tzv. kanál blesku, nasleduje ihneď silnejší spätný výboj zo zeme do oblakov. Kanál blesku sa môže vetviť a zasiahnuť niekoľko miest súčasne.
Hrom je zvukový efekt blesku. Je to akustické vlnenie, ktoré vzniká prechodom blesku atmosférou, pričom dochádza v dôsledku prudkého zvýšenia teploty k explozívnemu rozpínaniu vzduchu a následne k jeho zmršťovaniu.
Fyzikálne hodnoty priemerného blesku:
dĺžka blesku: 1–3 km
čas vybitia (vyrovnania potenciálov): 0,001–0,0002 sekundy
rýchlosť: oblak – Zem od 300 km/s, Zem – oblak asi 100 000 km/s
napätie: 100 miliónov voltov
stredná intenzita prúdu: 20 000 ampérov (okamžitá hodnota môže byť podstatne vyššia)
teplota: 10 000–30 000 °C (teplota na Slnku 8 000 °C)

Ako sa správať pri búrke
Pomerne bezpečnú ochranu pred bleskom poskytujú budovy s bleskozvodom a vozidlá s uzavretou plechovou karosériou, ktorá vytvára efekt Faradayovej klietky (autá, železničný vagón, lanovka). Najlepšou ochranou pred búrkou v horách je horská chata s bleskozvodom. Plechové bivakovacie búdy tiež poskytujú ochranu pred bleskom ale musia byť zavreté okná a dvere.
Vo voľnej prírode nenájdeme absolútne bezpečné miesto pred bleskom. Najlepšie je búrke sa vyhnúť, ale v horách to väčšinou nie je možné. Frontálna búrka sa môže pohybovať rýchlosťou až 30–100 km/h a vzniknúť veľmi rýchlo.

Varovné príznaky búrky
• v predpovedi uvedený prechod studeného frontu
• sklon k búrkam v predchádzajúcich dňoch
• kopovitá oblačnosť rýchlo vertikálne rastie a tmavne. Búrkové oblaky sú viditeľné zďaleka, ale môže nám ich zakrývať kopec a uvidíme ich na poslednú chvíľu
• oblačné vežičky vyrastajú zo spoločnej základne (Cumulus Castellanus) v dopludňajších hodinách – istý príznak
• horúco, dusno a vlhký vzduch už z rána
• vietor, ochladenie, klesajúci tlak
• blesky a hrmenie – počuť zriedka na vzdialenosť väčšiu ako 20 km. Našu vzdialenosť od búrky zistíme tak, že spočítame čas v sekundách medzi bleskom a hromom. Zvuk sa šíri rýchlosťou 330 m/s, takže keď sekundy vydelíme tromi dostaneme vzdialenosť búrky v kilometroch. Búrka je nebezpečná ak je bližšie ako 3 km. Po skončení búrky pokračujeme ďalej ak je búrka vzdialená približne 10 km.
• Eliášov oheň – je tiché, neexplozívne vybíjanie statickej elektriny. Prejavuje sa bzučaním, práskaním, syčaním a za šera alebo tmy vidno na vyčnievajúcich predmetoch modrasté mihotavé plamienky alebo iskry. Ľuďom sa ježia chlpy, vlasy alebo mravenčia prsty. Eliášov oheň je znakom vysokej intenzity elektrického poľa pred búrkou a varovný signál vysokého nebezpečia úderu blesku, preto je nutné ihneď opustiť exponované miesta.

Bezpečnostné opatrenia pri búrke
Primeraným správaním a vhodnými opatreniami môžeme znížiť riziko zásahu bleskom ale úplne vylúčiť ho nemôžeme.
• počas pobytu v prírode sledovať vývoj počasia
• bezpečná vzdialenosť sa začína asi 2 m od stromu a končí sa asi vo vzdialenosti výšky stromu
• vyhýbajte sa prameňom a vodopádom!
• z vrcholov a hrebeňov sa snažiť zostúpiť čo najnižšie, minimálne 30 m
• v otvorenom plochom teréne sa ukryť v priehlbine, ideálne aspoň 1 meter hlbokej
• počas búrky !vypnúť! mobily, rádiá, GPS prístroje a vložiť ich do stredu batohu
• pri telefonovaní z mobilu v prípade zásahu bleskom je vysoká pravdepodobnosť, že budete vážne zranení
• elektrický vodivé predmety, ktoré vyčnievajú vyššie ako plece (palice, čakan, anténa) fungujú ako bleskozvod
• odložiť kovovú výzbroj (čakan, mačky, karabíny, palice, termoska…). Kovy nepriťahujú blesky, ale sú dobré vodiče elektriny. Kovové predmety pri dotyku s kožou zvyšujú riziko popálenia a prieniku blesku do vnútra tela
• sadnúť si skrčený v podrepe na izolačnú podložku (batoh, lano, karimatka). Ako podložku nepoužiť kovové krosná. Podložky sa dotýkať čo najmenšou plochou tela. Nohy dať tiež na izolačnú podložku a držať spolu aby nevzniklo krokové napätie. Ak si nemôžeme sadnúť na izolačnú podložku tak si len čupnúť tak aby sme sa podkladu dotýkali len spojenými nohami. Ako izolačnú podložku môžeme použiť aj suchý plochý kameň
• vzdialenosť medzi osobami nemá byť menšia ako 3 m
Relatívne bezpečná zóna je pri vysokých skalách a zodpovedá približne výške skaly, ale pre vybíjajúce sa prúdy musíme sa od nej vzdialiť 2 m. Skala má byť vysoká min. 15 m
Jaskyne, výklenky a previsy ako prirodzené úkryty nás lákajú, ale pokiaľ sú malé tak sú nebezpečné. Vzhľadom k šíreniu elektrického prúdu po mokrej skale mali by sme byť dostatočne vzdialený od každej steny a vchodu do jaskyne (min. 1,5 m) (iný zdroj: v horách sa neschovávame pod skalný previs a do jaskyne, ak jej dĺžka nie je aspoň 1 1/2 výšky dospelého človeka a nad hlavou nie je voľný priestor minimálne 1/2 dĺžky dospelého človeka. Od zadnej steny musíme mať vzdialenosť výšky človeka, t.j. 2 metre. Od vchodu musíme mať vzdialenosť minimálne 1 meter. Nad hlavou musíme mať voľný priestor minimálne 1 meter – je vhodné čupnúť si a odizolovať sa od zemského povrchu.) V strede jaskyne si sadnúť na izolovanú podložku alebo na suchý plochý kameň.

Účinok blesku na človeka
Pri zásahu blesku pôsobí na človeka: elektrický prúd, teplo a tlaková vlna. Veľa ľudí prežije zásah bleskom vďaka tomu že:
1. blesk trvá extrémne krátko
2. pokožka kladie prúdu pomerne vysoký odpor (asi 500 ohm), preto blesk skĺzne po vlhkej pokožke ako po bleskozvode a nespôsobí vážne vnútorné poranenia. Platí to však len v prípade, keď v dotyku s pokožkou nie sú vodivé materiály, alebo aj mobilný telefón. Umožnia blesku preniknúť do tela a spôsobiť zranenia vnútorných orgánov.
Napriek tomu priamy úder blesku človek väčšinou neprežije. Najčastejšou príčinou je zlyhanie krvného obehu v dôsledku fibriláciou srdcových komôr a dýchania v dôsledku ochrnutia dýchacieho centra. Nepriamy zásah bleskom človek väčšinou prežije, ale aj vtedy je potrebná okamžitá pomoc.
Blesk môže zasiahnuť životne dôležité vnútorné orgány, poškodiť centrálny nervový systém, dýchacie centrum, zrak, narušiť srdcový rytmus, spôsobiť zástavu srdca. Závažné je poškodenie tkanív teplom. Tlaková vlna môže poškodiť ušný bubienok alebo spôsobiť pád s následným úrazom.