Májka fialová (Meloe violaceus)

je chrobák z čeľade májkovité (Meloidae). Má skrátené krovky, ktoré len z časti zakrývajú zadoček. Vylučuje prudko jedovatú tekutinu.

Dospelá májka dosahuje veľkosť 10 – 40 mm. Samičky sú väčšie ako samčekovia, pretože majú bruško plné vajíčok.

Vývoj májky je dosť komplikovaný a spôsobuje, že májky sú pomerne vzácne.

Z vajíčka, ktorých samička nakladie až 10 000, sa vyliahne malá larva (triungulinus), ktorá sa, najčastejšie na kvete, prichytí k nejakému hmyzu, obyčajne k včele alebo čmeliaku.

Toto štádium májky bolo pôvodne nesprávne pomenované ako samostatný druh - včelia voš. Larva sa živí včelími vajíčkami. Potom sa premení na larvu druhého štádia. Tá sa živí larvami včiel a medom. Dvakrát sa zvlieka.

Neskôr sa premení na na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z kukly sa vyliahne dospelý chrobák.

Dospelá májka sa živí rastlinnou potravou.

Májka je okrem spôsobu vývoja zaujímavá aj tým, že v nebezpečenstve, napríklad pri dotyku, vylučuje žltkastú tekutinu - hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín. Môže byť smrteľný aj pre človeka už pri dávke 30 mg. Jed bol v minulosti používaný travičmi. Postihnuté miesto napr. na koži sa ťažko hojí.

Májka sa na Slovensku vyskutuje na celom území. Obľubuje hlavne lúky. V blízkosti Bratislavy sa s ňou môžeme stretnúť napríklad v okolí Bielej vody alebo na Devínskej Kobyle. Hojná je aj v okolí čunovských jazier.

Májka patrí medzi ohrozené živočíchy. Je zaradená v zozname chránených druhov hmyzu zo Zbierky zákonov SR, čiastka 41. Príloha č. 4 k Vyhláške č. 93/1999 Z.z. ako ohrozený druh so spoločenskou hodnotou 2000 Sk/jedinca.